10. žáner RPG

Toto je ozaj tuhý boj, v ktorom sa útoky prelievajú z jednej strany na druhú, pričom prvý silný úder zasadzuje jednoznačne Legend of Zelda, vôbec prvá RPG, ktorú som v živote hral (aj keď len u kamoša), v zápätí prichádza ďalší tvrdý úder v podobe Final Fantasy, pre nás predovšetkým v podobe Final Fantasy VII, ktorá na tú dobu nemala v žánre RPG obdobu, 3 CD nabité animáciami a vyše 70 hodinami hracieho času, nehovoriac o vynikajúcom príbehu a skvelej hudbe v záverečnom súboji. Do tohto momentu Východná kultúra jednoznačne dominovala svetu RPG na herných konzolách. Svoju neotrasiteľnú pozíciu potvrdila titulom Shenmue, ktorý mal neskutočný epický príbeh porozumiteľný aj pre západných hráčov, odzbrojujúcu grafiku, ktorá aj dnes môže smelo konkurovať súčasným titulom. Naaranžovanie bojových scén sa vyrovná akémukoľvek akčnému filmu, hranie v reálnom čase bolo v tej dobe tiež niečím úplne novým a orchestrálna hudba, ktorej soundtrack vyšiel na dvoch CD je v takej kvalite, že by som jej dal Oscara.



Západ dovtedy na konzoly nevitasil nič poriadne, išlo len o RPG s masovým vytĺkaním nepriateľov, chabým príbehom, aj keď v celku s dobrou hrateľnosťou. Japonci boli tí, ktorí tento žáner neustále dolaďovali a prinášali stále niečo nové a dychberúce. Keď sa už zdalo, že Východ má v tomto žánri neohroziteľné postavenie zasiahla do boja Bethesda so svojim obrovským titulom Oblivion (Xbox) a Východ dostal prvú silnú ranu, potom prišiel Bioware a skvelým Knights Of The Old Republic posunul žáner RPG do neskutočne hrateľnej roviny, aj pre tých ktorým doposiaľ hry podobného razenia nevoňali, nasledovalo revolučné Fable, ktoré naväzovalo na voľnosť vývoja príbehu v Knights Of The Old Republic avšak dotiahlo ju do takmer absolutória vo svojom druhom pokračovaní a aby toho nebolo dosť Bioware zasadil západu úder priamo do srdca, keď vytvoril nesmierne kvalitný Kung Fu RPG titul Jade Empire. Titul vynikal skvelým bojovým systémom, perfektným príbehom, dlhým hracím časom, voľnosťou a neskutočne kvalitným soundtrackom. Dá sa povedať, že Bioware je momentálne tvorcom štandardov pre RPG tituly. S príchodom súčasnej generácie konzol dostal Východ ďalšie silné rany v podobe masového šialenstva v hre Mass Effect, o ktorej snaď ani netreba niečo bližšie písať a samozrejme nesmieme zabudnúť na Bethesdu a jej opäť raz nekonečné tituly, voľné pokračovanie Oblivionu a naposledy Fallout 3. Našťastie Východ nezaspal a moje srdce potešil skvelým titulom Lost Odyssey a naposledy veľmi kvalitne ohodnotením Star Ocean.



Aj keď sa mnohým môže zdať, že Východ akosi zaspal dobu a robí stále podobné RPG, s minimom voľnosti vývoja príbehu a tým pádom sa s ním neoplatí strácať čas, ja nie som celkom zástancom tejto teórie. Japonské RPG sú možno trošku zastaralé, čo sa hracieho štýlu týka, mnohí ich dokoncaani nepochopia, pretože sú na naše pomery až šialene sci-fi, kde sa súčasne prelína minulosť so supermodernými zbraňami. Avšak hĺbkou svojho príbehu a filozofiou, ktorá v podstate presahuje naše ponímanie sveta, sú stále ďaleko pred Západom. Japonci sa vždy snažia poukázať na prepojenosť človeka so svetom, na životnú energiu, ktorá prúdi z vesmíru cez Zem a prostredníctvom nej v nás všetkých, ide jednoducho o úplne iné nazeranie na tvorbu príbehu a pre mnohých to môže byť nepochopiteľné, nudné a chaotické, tí ktorí to však pochopia, porozumejú aj výnimočnosti japonských titulov a nikto nezmení fakt, že práve japonci definovali pre konzoly žáner RPG, preto im aj dávam bod a pre mňa sú víťazmi tohto žánru, aj keď len veľmi veľmi tesne a ak nič v najbližších rokoch nezmenia, tak svoju pozíciu stratia a Západ ich úplne vytlačí na svoje ázijské teritórium, čo by bola škoda pre celý RPG svet.

Víťaz: Východná kultúra:1

11. žáner Stealth

Myslím, že pri hodnotení tohto žánru sa kľudne môžeme obmedziť na dvoch hlavných protivníkov, pretože ostatné tituly im nesiahajú ani po ponožky na palcoch. Ako už všetci viete reč je o Metal Gear Solid Hidea Kojimu a Splinter Cell od Ubisoftu, ktorý je vlastne splnením sna Toma Clancyho. MGS je v podstate v hracom svete v porovnaní so SC už dedkom, ale nebudeme sa zaoberať jeho staručkými predchodcami, pretože nám „západniarom“ sa MGS predstavilo až na sklonku života PSX a v podstate vytvorilo dovtedy neexistujúci stealth žáner. Na svoju dobu mala hra perfektnú grafiku a nádhernú hudbu priamo od Harry Gregson Williamsa, čo viac dodať, dokonca na japonské pomery bol aj príbeh celkom zrozumiteľný. Škoda len pomerne krátkeho hracieho času, avšak ten bol v pohode vyvážený úžasnou atmosférou a hrateľnosťou. Nečudo, že od MGS 2 sa toho očakávalo strašne veľa, po zhliadnutí prvých trailerov, ktoré vyzerali ako z nejakého filmu som od tejto hry očakával strašne veľa aj ja.



Hra to bola naozaj úžasná priniesla zopár vylepšení oproti MGS avšak v podstate sa držala zaužívaných metód a citlivo vylepšovala to, čo fungovalo už predtým, čo však spackala totálne, bolo úplne neintuitívne ovládanie, na ktoré som si nezvykol ani po jej prejdení a vrcholom všetkého bol neskutočne chaotický koniec, kde som pomaly ani nevedel ako sa vlastne volám, aj tieto neduhy som jej však odpustil vzhľadom na skvelú hudbu a celkovú atmosféru, grafika bola skvelá avšak v tom čase už mal Xbox svojho prvého SC a ten bol graficky niekde úplne inde, takže tu to MGS 2 z môjho pohľadu prehral. SC jedna bola hra, ktorá priviedla žáner stealth takmer k úplnej dokonalosti, nehovoriac o na tú dobu neskutočných svetelných efektoch a realistickej hre tieňov. Hra sa snažila byť blízko realite tak ako to len Tom Clancy vie, hrací čas bol dlhší ako v MGS 2, hudba bola taktiež skvelá a príbeh bol veľmi pravdepodobný, dokonca sa z časti aj naplnil, keďže hra bola predovšetkým o hroziacom konflikte v Gruzínsku. Aj ovládanie bolo podstatne lepšie preriešené ako v MGS 2, takže čo sa kvality týka, SC je u mňa jednoznačne víťazom v porovnaní s MGS 2. SC 2 a SC 3 boli v pohode, avšak nepriniesli už takmer nič nové, až na zopár vylepšení a pekné prostredia, dá sa povedať, že je to podobné ako so Sneakeaterom (MGS 3) na PS2, takže tieto tituly by som hlbšie nerozoberal. Posledný MGS na PS 3 som žiaľ (nie som si celkom istý) nehral, avšak videl som z neho dosť veľa a načítal som sa o ňom až až, takže skúsim ho porovnať s SC Double Agent na Xbox 360. MGS 4 je opäť raz hudobnou a príbehovou pochúťkou, avšak začína trpieť presne tým, čím aj japonské RPG hry, nemení sa v ňom prakticky nič...AI protivníkov je pomerne trápna a preskriptovanie ich pohybov je miestami až smiešne, interakcia s prostredí ostala taktiež veľmi chabá, hra je priam prešpikovaná animáciami, čo mi u japonských titulov nevadí, avšak tu majú vraj viac minút ako samotná hrateľná časť, takže to už je trošku priveľa aj na mňa, nech už je ich kvalita akokoľvek úchvatná. To nás dostáva k už klasickému kameňu úrazu MGS, a to je hrací čas, ktorý je opäť niekde okolo 6 hodín. Toľko asi k MGS 4, čo sa SC na Xbox týka, tak ten taktiež ide v šľapajoch svojich predchodcov a drží sa zubami nechtami už osvedčených metód, aj keď s vylepšenou grafikou. Niektoré momenty v hre sú naozaj perfektné, v interakcii s prostredím má SC jednoducho navrch. Avšak hra taktiež ako MGS 4 nepriniesla do sveta stealth nič prevratného. Snaď možnosť multiplayeru je ešte niečo čím má SC navrch pred MGS, ale to si myslím, v hrách typu stealth nehrá rozhodujúcu úlohu. AI protivníkov je však v SC podstatne vyššia ako v MGS, rovnako je to aj s hracím časom, ale celkovo by som ani jeden z týchto titulov nepreceňoval.



Rozhodujúcu zmenu do tohto žánru, ako aj chýbajúcu voľnosť by mal priniesť až nový SC, ten tu však zatiaľ nie je, a preto ho do hodnotenia nemôžeme zahrnúť. Vyrieknuť záverečný ortieľ v tomto žánri je pre mňa veľmi ťažké, osobne som viac naklonený podstatne realistickejšiemu a prepracovanejšiemu SC, avšak nedá sa mi zabudnúť na MGS 1, ktoré pre mňa bolo niečo čo som dovtedy nezažil. Hra splnila sen Hidea Kojimu, ako SC splnil sen Toma Clancyho. Kojima je veľký fanúšik hier a doslova žije Solid Sneakom, na druhej strane Clancy je bývalý poradca amerického prezidenta, človek s dokonalým prehľadom o politickej situácie vo svete, ako aj o najmodernejších zbraňových systémoch, je to poznať aj na hrách, zatiaľ čo MGS sa uberá skôr sci-fi smerom, SC ostáva nohami na zemi. Nakoľko však tvorcom žánru stealth je MGS, tak bod dávam jemu, avšak podobne ako pri RPG, ani tu si neodpustím, ale....ak by bol na svete nový SC situácia mohla byť inak zatiaľ, to však ostáva v prospech MGS, aj keď skôr z nostalgických dôvodov.

Víťaz: Východná kultúra:1

Východ sa teda v tretej tretine pokúsil o nemožné a takmer mu to vyšlo a keďže mám chuť to celé tak trochu zdramatizovať, tak pridávam Východu ešte 1 bod za to, že svetu priniesli herné konzoly, ktoré postupne, neskôr už aj s pomocou Xboxu vytláčajú hranie hier na PC do pohodlia gaučoviek a pred naše televízne obrazovky, a bod Východu patrí aj za to, že ako prvý priniesol on line hranie hier dokonca aj s browserom (DREAMCAST v spolupráci s Microsoftom) na konzoly, čo bol naozaj prelom a predzvesťou, kam sa svet konzol bude v budúcnosti uberať.
Stav máme teda nerozhodný a nechávam na Vás, aby ste rozhodli, kto sa stane konečným víťazom tohto tvrdého zápasu.
Poprosím, aby každý do svojho príspevku dal zároveň jeden bod buď pre Východnú kultúru alebo Západnú koalíciu...o dva týždne v Nedeľu sa hlasovanie zastaví a v Pondelok spoznáme konečného víťaza!!!

Priebežný stav: západná koalícia vs východná kultúra: 6:6 -
po tretinách (1:3), (5 :0), (0 :3), (:)

Nasleduje predĺženie, v ktorom rozhodnete Vy svojim hlasovaním!!!




Komentáre: 14